Môj psík/ mačička má choré obličky. Čo to znamená? Dá sa s týmto problémom niečo robiť?

Obličky sú párový orgán a v živote každého jedinca majú nezastupiteľnú úlohu, pretože vylučujú metabolické splodiny z tela, udržujú elektrolytovú a acidobázickú rovnováhu, produkujú dôležité hormóny ako je erytropoetín, kalcitriol a renín. Pre svoju bezchybnú funkciu obličky potrebujú adekvátnu renálnu perfúziu (dostatočné prekrvenie obličiek), dostatočné množstvo funkčného renálneho tkaniva, celistvé a funkčné vývodné močové cesty. Zlyhanie obličiek patrí k najzávažnejším a prognosticky najmenej priaznivým ochoreniam. Existujú dve formy obličkového zlyhania a to akútne renálne zlyhanie (ďaľej ARF) a chronické renálne zlyhanie (ďaľej CRF).

ARF je stav, pri ktorom dochádza náhle k poklesu renálnej funkcie, čo sa prejaví azotémiou- vzostupom hladiny močoviny a kreatinínu (dusíkaté látky, ktoré sa normálne vylučujú močom) v krvi a poruchou ďalších regulačných mechanizmov. Forma tohto renálneho zlyhania predstavuje stav, ktrorý bez včasnej a adekvátnej liečby vedie nevyhnutne k smrti postihnutého jedinca. Sú známe 3 typy ARF- prerenálne, intrarenálne a postrenálne. Prerenálne ARF vzniká u pacientov s ťažkou dehydratáciou, šokovým stavom, krvácaním alebo vzniká následkom ďalších mechanizmov, ktoré znižujú perfúziu obličiek. Existuje celá rada príčin, ktoré vyvolávajú intrarenálne zlyhanie obličiek, sú to infekcie ako leptospiróza, borelióza, babazióza, pyelonefritída, septikémie (hnisavý zápal spôsobený inými ako zmienenými patogénmi), ďaľej antibiotiká, ktoré majú toxický účinok na obličky -gentamycín, amfotericín B, tetracyklíny, sulfonamidy, acyklovir a ďalšie. Cytostatiká, nesteroidné antiflogistiká, diuretiká, rôzne živočíšne jedy, ťažké kovy ako je olovo, ortuť, tálium, kadmium sú všetko látky, ktoré majú toxický účinok na obličky. Etylénglykol je častým toxínom, ktorý poškodzuje obličky, jeho obvyklým zdrojom je nemrznúca kvapalina používaná do automobilov. Postrenálne ARF je spôsobené buď obštrukciou (nepriechodnosť spôsobená urolitmi = močovými kameňami) alebo ruptútou vývodných močových ciest.

CRF sa vyznačuje protrahovaným (dlhodobým/vleklým) piebehom azotémie (mesiace až roky). Jedná sa o syndóm, pri ktorom kompenzačné mechanizmy dlhodobo chorých obličiek nie sú schopné udžať ich funkcie, ide teda o výsledný stav dlhodobého dynamického procesu, ktorého podstatou je vždy renálna (obličková) choroba, ktorá časom dospeje do fázy renálneho zlyhania. Táto renálna choroba môže byť zápalová ( glomerulonefritída, pyelonefritída, tubulointersticiálna nefritída ), nádorová (lymfóm, karcinóm), cystická(polycystózna degenerácia obličiek, hydronefróza), metabolicky degeneratívna (amyloidóza).

Množstvo pacientov trpí hereditárnymi (vrodenými) nefropátiami alebo renálnou dyspláziou (porucha vývoja/rastu obličky) a v tomto prípade sa jedná o juvenilnú nefropátiu, ktorá je definovaná ako renálna choroba u psov mladších ako 6 rokov a je vyvolaná inými faktormi ako sú nefrotoxíny, infekcie, parazity, trauma a nádory.

K renálnemu zlyhaniu akútnemu alebo chronickému dochádza vtedy, pokiaľ je poškodeného viac ako 75% funkčného renálneho tkaniva. Pacienti s ARF sú väčšinou v dobrom výživnom stave, majiteľ často uvádza, že pacient nemočil celý deň alebo naopak močí viac ako inokedy, môže byť postihnutý tráviaci systém, čo sa prejavuje vracaním alebo hnačkou, typickým nálezom býva zápach z dutiny ústnej, na slizniciach v dutine ústnej môžu byť bolestivé erózie, prognosticky veľmi nepriaznivým nálezom je nekróza (odumretie) špičky jazyka. Pacienti môžu vykazovať rôzny stupeň dehydratácie, obličky sú palpačne (na pohmat) často bolestivé, čo vedie k nahrbenému postoju pacienta. Samotné obličky majú väčšinou normálnu veľkosť, ale môžu byť aj zväčšené v dôsledku edému (opuchu), povrch obličiek býva hladký a bez nepravidelností. Pacienti s CRF sú väčšinou v zlom výživnom stave, srsť je nekvalitná, matná, často trpia nechutenstvom, občas zvracajú alebo majú hnačky, často pijú a často močia (ale pozor, zlyhanie obličiek nie je jediný možný závažný dôvod nadmerného pitia a močenia), je prítomný výrazný zápach z dutiny ústnej, môžu byť prítomné erózie na slizniciach, sliznice sú často bledšie až anemické, palpácia obličiek obvykle nie je bolestivá, obličky sú často zmenšené, ale môžu mať aj normálny tvar, prípadne môžu byť zväčšené, povrch obličiek je hrbolatý, čo však povrchová palpácia (prehmatanie brušnej dutiny pri rutinnom vyšetrení) málokedy odhalí.

Diagnostika ARF a CRF je založená na klinickom náleze, vyšetrení moču, vyšetrení krvi a ďaľších špecifických vyšetreniach ako je ultrasonografické, prípadne RTG vyšetrenie. Z laboratórnych nálezov býva najčastejšie prítomná azotémia v krvi. V prípade záchytu azotémie býva štandardne a nenávratne poškodených viac ako 75% nefrónov (základná funkčná a stavebná jednotka obličky).

Včasná diagnostika zlyhávania obličiek je založená na stanovení bielkoviny a kreatinínu v moči-UPC test a vypočítaním ich pomeru. Jedná sa o jednoduchý test, pri ktorom sa psíkovi alebo mačičke odoberie/ odchytí moč a stanoví sa pomer bielkoviny a kreatinínu v moči. Tento test rutinne vykonávame na našom pracovisku.

Základným princípom terapie u pacientov s renálnym zlyhaním je radikálna infúzna terapia a odstránenie vyvolávajúcej príčiny, čo vyžaduje mnohokrát hospitalizáciu pacienta aj na niekoľko dní. U pacientov s ARF táto liečba vedie k úplnej obnove renálnej funkcie a k úplnemu uzdraveniu pacienta, ale v mnohých prípadoch sa pacienti tejto fázy nedožívajú, vzhľadom na rýchly a agresívny priebeh ochorenia. U pacientov s CRF táto terapia zlepší renálne funkcie, ale k úplnej obnove nedôjde, pretože sa jedná o dlhodobý dynamický proces, pri ktorom vzniká ireverzibilné (nezvrátiteľné) poškodenie obličiek a tento stav časom vedie k smrti postihnutého jedinca. CRF je teda stav, ktorý sa dá udržiavať rôznymi terapeutickými postupmi, ale nedá sa úplne vyliečiť. Hlavným cieľom terapie u pacientov s CRF je spomalenie progresie tohto ochorenia. Pacienti s CRF musia byť dlhodobo resp. doživotne na špeciálnej dietoterapii, ktorej podstatou je hlavne zníženie prívodu bielkovín, dostávajú látky viažúce fosfor a látky, ktoré znižujú krvný tlak, pretože títo pacienti často trpia na hypertenziu. Častou komplikáciou u pacientov s CRF je neregeneratívna anémia, ktorá je spôsobená nedostatočnou produkciou hormónu erytropoetínu (je zodpovedný za spúšťanie mechanizmu tvorby červených krviniek) a preto im musí byť tento hormón dodávaný a rovnako vyžadujú dodávanie vitamínov B a C. Pacienti s CRF vyžadujú dlhodobý monitoring, ktorý predstavuje pravidelné biochemické a hematologické vyšetrenie krvi, pravidelné vyšetrenie moču a močového sedimentu, meranie krvého tlaku a ultrasonografické vyšetrenie dutiny brušnej.

Dialýza a transpalntácia obličky sa v podmienkach malej praxe vykonáva len v zahraničí na špecializovaných pracoviskách.

Zásadou prevencie u pacientov s ARF a CRF je rozpoznanie rizikových faktorov a ich následná eliminácia, ak je to možné. Chovatelia by mali vedieť o potenciálnych nefrotoxínoch v prostredí, pravidelne dať očkovať svojich psích miláčikov proti leptospiróze, vyhnúť sa neuváženému podávaniu liekov, hlavne takých, ktoré sa bežne používajú u ľudí, dať pravidelne vyšetrovať moč, čo umožní včas odhaliť močovú infekciu, ktorá časom môže viesť k chronickej pyelonefritíde, pravidelne vykonávať UPC test, všetky zápalové a pokiaľ možno i nádorové ochorenia liečiť včas, čím sa zabráni vzniku chronickej glomerulonefropátii, nezaťažovať organizmus nadmerným prívodom fosforu a bielkovín a v neposlednom rade by mala byť dôsledná chovateľská eliminácia jedincov, ktorých potomstvo spĺňa parametre renálnej dysplázie či familiárnej nefropátie.

MVDr. Barbara Očovská
Veterinárny lekár