Asta, 12-ročná howavartka s pyometrou

Zápal maternice u sučiek je pomerne častým problémom, ktorý riešime v našej nemocnici. Najvyšší výskyt je v jarných mesiacoch. Keďže sa jedná o skutočne závažný problém-viac sa o ňom dozvite v našej sekcii „odborné texty“ - Pyometra.

Hlavným hrdinom tohoto príbehu je Asta, 12-ročná sučka plemena howavart. Dôvod, prečo sme si spomedzi všetkých tých úspešne vyliečených sučiek vybrali zrovna túto je jednoduchý. U Asty sme výhliadky na úspešné vyliečenie videli naozaj málo optimisticky. Jej stav bol natoľko závažný, že aj keď včasný a razantný chirurgický zákrok je skutočne liečbou voľby, v tomto prípade sme museli postupovať inak.

Asta už má svoj vek a v posledných rokoch sa jej životné tempo tejto skutočnosti prispôsobilo. Problémy s bedrovými kĺbami ju značne limitovali v pohyblivosti a preto akási „spomalenosť“, typická pre pyometru najmä u starších sučiek, veľmi ľahko unikne pozornosti aj toho najstarostlivejšieho majiteľa. Až náhly nástup výraznej apatie a takých príznakov ako nechutenstvo či zvracanie okamžite prinúti majiteľa vyhľadať pomoc veterinára. Asta bola v čase príchodu na našu kliniku veľmi zoslabnutá aj napriek tomu, že príznaky celkového ochorenia sa prejavovali len niekoľko dní. Laboratórnym vyšetrením krvi sme zistili mierne metabolické zmeny, ale vysoká hladina bielych krviniek jednoznačne poukázala na prebiehajúci silný infekčný zápal v tele pacienta. Pri vstupnom klinickom vyšetrení majiteľ poukázal na skutočnosť, že aj napriek tomu, že Asta už asi dva roky nehárala, tento rok na jar opäť u nej pozorovali háranie. Podozrenie na pyometru sme vo veľmi krátkom čase potvrdili sonografickým vyšetrením, ktorého nález bol jednoznačný. Stáli sme však pred vážnou dilemou. Astu treba operovať čo najkôr. Jej zdravotný stav a celková vyčerpanosť nám však neumožňovali vystaviť pacienta riziku anestézie. Aj napriek tomu, že disponujeme moderným vybavením a takéto zákroky vedieme v inhalačnej anestéze za plného monitorovania pacientových vitálnych funkcií, riziko bolo príliš veľké. Majiteľa sme preto postavili pred neľahké rozhodnutie- pokúsiť sa intenzívnou terapiou aq nepretržitou starostlivosťou Astu zastabilizovať a takto „pripravenú“ podrobiť chirurgickému zákroku. Prognóza bola skutoč ne nepriaznivá a v minulosti sme niekoľkokrát na žiadosť majiteľov museli takéto zvieratko eutanazovať. Asta však mala to šťastie, že jej majitelia to nevzdali.

Úspešné zvládnutie takéhoto pacienta vyžazduje niekoľko základných predpokladov. V prvom rade je potrebné zabezpečiť nepretržitú, 24-hodinovú starostlivosť. Keďže sučka neprijímala potravu ani tekutiny, je nutné všetko potrebné zabezpečiť parenterálne-čiže vo forme infúzií. Takto akútneho pacienta však treba neustále monitorovať-telesnú teplotu, výdaj moča, celkový klinický stav, funkčnosť kanýl zavedených do žily, cez ktorú prechádza infúzia, to ako pacient reaguje na prijaté liečivá a podobne. Na zabepečenie takejto starostlivosti je potrebný odborne aj prakticky pripravený tím veterinárov a veterinárnych sestier.

Počas 48 hodín sa nám podarilo Astu pozviechať. Bola schopná aj sama sa premiestniť na vykonanie potreby, javila väčší záujem o okolie. Opakované krvné vyšetrenia potvrdzovali mierne zlepšenie jej stavu a tak sme po 48 hodinách hospitalizácie pristúpili k operačnému zákroku. Predpokladom úspechu je dobre zohraný tím, aby samotný zákrok prebehol efektívne, bez zbytočných prieťahov a najmä aby sa pacient čo najskôr prebudil z anestézie. Prvých 24 hodín bolo pre Astu skutočne ťažkých. Opäť bola veľmi zoslabnutá a navyše aj bolestivá. V priebehu ďaľších 24 hodín sa jej stav však začal výrazne zlepšovať, sučka sa začala zaujímať o okolie, sama si prešla na potrebu, ale bola veľmi ľahko unaviteľná. Tretí deň po operácii však začala sama prijímať tekutiny, bola omonoho pohyblivejšia a z každej návštevy majiteľov sa tešila čoraz viac. Tí ju, samozrejme, navštevovali pravidelne každý deň počas celej hospitalizácie v našej nemocnici. Štvrtý deň po zákroku Asta vytrvalo odmietala prijímať potravu, ale jej stav sme vyhodnotli ako stabilizovaný, krvné parametre sa začali blížiť k norme a tak sme sučku prepustili do domácej starostlivosti. Ešte v ten deň sa Asta doma sama schuti najedla čo bolo pre nás všetkých dôkazom, že tento boj sme vyhrali. Na 10. deň po operácii sme Aste vybrali kožné stehy. Ranu mala zahojenú veľmi pekne a majitelia skonštatovali, že Astin stav je viac než uspokojivý.

Asta s nami strávila takmer šesť dní. Nevieme presne, koľko času sa nám za naše úsilie podarilo Aste „kúpiť“. Jedno je však isté. Zodpovedný prístup a vysoko profesionálna 24-hodinová starostlivosť priniesli zaslúžený úspech a Aste zachránili život. Aj takéto prípady nám dodávajú energiu a entuziazmus pri zvládaní tých ďaľších.

MVDr. Pavol Valašek
Veterinárny lekár