Ratlík Tiny a kríženec Prco

„Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch“. Tak vraví staré porekadlo a ja k nemu dodávam- „...po ľuďoch a ich zvieratách“. A tak je to aj zo zlomeninami. Nie sú to príjemné ochorenia a treba sa k nim postaviť vždy veľmi zodpovedne a prezieravo. V dnešenj dobe sa pri liečbe zlomenín využíva nespočetne veľa postupov a metodík. Neexistuje univerzálna, alebo tá najlepšia metóda. Pri ich výbere zohráva úlohu viacero dôležitých faktorov- typ zlomeniny a čas ktorý uplynul od jej vzniku, faktory pacienta-vek, plemeno, sprievodné poranenia a pod. a v neposlednom rade faktor majiteľa- liečba zlomeniny je totiž ako beh na dlhú trať. Vyžaduje si trpezlivosť a disciplínu.

Medzi dobré a úspešné metódy liečby zlomení je použitie tzv. externého fixátora. Znamená to, že kostné fragmenty sú po repozícii-čiže zrekonštruovaní pôvodnej kosti, prichytené a zafixované navzájom pomocou aparátu, ktorý sa nachádza mimo postihnutú končatinu-na rozdiel od platničiek, klinov či skrutiek. Je to pomerne málo invazívna technika. Pri samotnom „nakladaní“ a najmä pri odnímaní aparátu po vyhojení zlomeniny sa spôsobí pacientovi minimálna trauma. Princípom takéhoto fixátora sú tenké kliny (so závitom alebo bez), ktoré prechádzajú cez všetky vrstvy končatiny-od kože až po samotnú kosť a sú navzájom pospájané jedným spojovacím mechanizmom-napr. karbónovou alebo kovovou tyčkou alebo pomocou plastových trubičiek vyplenných extremne pevným akrylátom ako v nižšie popísaných prípadoch. Takýto aparát zabezpečuje veľmi silnú fixáciu a najmä rýchly návrat postihnutej končatiny k funkčnosti. Konštrukcia je z veľmi ľahkého materiálu, spôsobuje minimálnu bolestivosť a postihnuté zvieratko zväčša deň po operácii dokáže na postihnutú končatinu stúpiť. A skorý návrat funkčnosti je jedno z najdôležitejších pravidiel hojenia zlomenín. Okrem iného to má za následok rýchlejšie hojenie zlomeniny a menšiu stratu svalovej hmoty postihnutej končatiny. Pri použití tohto typu fixácie je však extrémne dôležitá spolupráca s majiteľom zvieratka, aby nedošlo k nežiadúcemu poškodeniu externého fixátora.

Nasledujúce dva príbehy majú toho veľa spoločného ale aj odlišného. V oboch prípadoch sa jedná o pomerne komplikovanú zlomeninu predlaktia. Prvý psík – ratlík Tiny mal v čase úrazu 10 mesiacov. Druhý psík-približne 10 kilový kríženec Prco mal už vyše 12 rokov. U oboch sme veľmi úspešne použili externý fixátor ako metódu liečenia zlomeniny.

Tiny, samec, ratlík,10 mesiacov.
Trpasličie plemená psov ako ratlík, pražský krysařík, taliansky chrtík, toy-pudlík, yorkshire terier a mnohé ďaľšie sú predisponované na zlomeninu distálneho antebrachia-čiže spodnej časti predlaktia – foto 1 a 2.

K takejto zlomenine typicky dochádza pri zoskoku z postele, stoličky, schodov a podobne. Pre úspešnosť riešenia takéhoto typu zlomeniny treba poznať niekoľko dôležitých faktov:

• spodná časť predlaktia nemá dostatočne kvalitné krvné zásobenie ako jeho zvyšok a to je špecifikum týchto malých plemien a má za následok často zlé hojenie takýchto zlomenín
• „spodný“ úlomok je väčšinou extrémne malý a tým pádom veľmi blízko zápästia a nevytvára sa tým priestor pre kvalitnú fixáciu-uchytenie dostatočne silného implantačného materialu
• nad kosťou sa v týchto miestach nachádza len tenučká vrstva šliach, ciev a nervov, takže fixácia napríklad platničkou je veľmi problematická-často sa potom jednoducho nedá zošiť koža nad implantátom a to je veľký problém-veľmi vysoké riziko zavlečenia infekcie do miesta lomu
• týto malý psíci sú pomerne precitlivelí a zle tolerujú bolesť-preto zlomenina v kombinácii s rozsiahlou traumou po operácii máva často za následok to, že psík nôžku vôbec nepoužíva, aj napriek tomu, že ju má veľmi dobre zoperovanú

Najmä pre tieto dôvody je metódou voľby liečenia zlomeniny práve použitie externého fixátora. V tom to prípade som zvolil typ IIA s troma trans-klinmi s centrálnym pozitívnym závitom foto 3, 4 a 5.

  

Keďže majitelia chápali závažnosť stavu a nevyhnutnosť takéhoto riešenia, dodržiavali všetky pokyny, ktoré dostali. Najťažšie asi bolo udržať Tinyho, aby zase neskákal, lebo už 7. deň po operácii veľmi slušne našľapoval na postihnutú nôžku a 14 dní po operácii bol už naozaj na neudržanie. Priebežné kontrolné rtg vyšetrenia zobrazovali veľmi dobré a rýchle hojenie. V tomto prípade bolo Tinyho šťastím v nešťastí to, že aj napriek zlému krvnému zásobeniu spodnej časti predlaktia sa jedná o mladého psíka s dobre prekrvenou okosticou, ktorá napomáha hojeniu, ale len za predpokladu, že je zlomenina dostatočne zafixovaná. Deväť týždňov po operácii sme Tinymu aparát zložili, nakoľko zlomenina bola už plne zahojená-(foto 6).

Odvtedy uplynulo vyše roka a keď bol u nás nedávno Tiny na pravidelnej vakcinácii, tak zlomenú nôžku prezrádzali len tri drobné jazvyčky na vnútornej strane prelaktia, ktoré bolo treba veľmi pozorne hľadať. Jediné, na čo si bude treba doživotne dávať pozor, je Tinyho záľuba vyskakovať a zoskakovať na stoličky a gauč.

Prco, samec, kríženec cca 10 kg, 12 rokov.
Prco bol veľmi zaujímavý prípad hneď od začiatku. Je to psík, ktorý trávi život na dvore a robí spoločnosť dôchodcovskému páru. Jedného dňa mu padol na nožičku plech tak nešťastne, že mu spôsobil zlomeninu spodného predlaktia, v tomto prípade naozaj hodne „spodného“- foto 7 a 8.

Za normálnych okolností je Prco taká „netýkavka“. Proste neexistuje aby naň nejaký doktor čo i len siahol. A vedel by veru aj rafnúť. Takže zlomená a ozaj veľmi boľavá noha k tomu-hotové nešťastie. Z vyššie popísaných zásad jasne vyplýva, že fixácia bude naozaj tvrdý oriešok a možno očakávať komplikované a predĺžené hojenie. Cieľom teda bolo-pevná fixácia, minimálna trauma počas operácie a skorý návrat do funkčnosti. Zvolil som teda opäť externý fixátor typ IIA so štyrmi trans-klinmi-foto 9, 10 a 11.

  

Samotné fragmenty som fixoval ešte dvoma pomocnými klinmi, ktoré ostanú v Prcovej nôžke už navždy. Už piaty deň po operácii Prco našľapoval na nôžku len s jemným krívaním. 14 dní po operácii nastal podobný problém ako pri Tinym-Prco by si už aj pobehal a aj zaskákal. To mu však jeho trpezliví, starší majitelia nedovolili.Žiadne komlpikácie nenastali a tak štyri a pol mesiaca po operácii sme Prcovi zložili fixačný aparát, nakoľko zlomenina bola plne zahojená foto 12. Čas hojenia bol primeraný a hojenie zostalo bez akýchkoľvek následkov.

Tieto dva príklady som si spomedzi našich pacientov s externým fixátorom vybral zámerne. Mali totiž veľmi podobný typ zlomeniny aj napriek tomu, že jeden psík je ešte mládenec a ten druhý už senior. U oboch sme mali dočinenia s veľmi disciplinovanými majiteľmi a aj preto sa zlomeniny vyhojili veľmi dobre a pomerne rýchlo bez akýchkoľvek následkov.

MVDr. Pavol Valašek
Veterinárny lekár