Portosystemický shunt (PSS)

U zdravého psíka všetky cievy z vnútorných orgánov určených pre spracovanie potravy vedú do pečene, aby sa tam krv takpovediac prečistila a spracovala všetky živiny. Portosystemický shunt, alebo „skrat“ je vrodená cievna porucha v dutine brušnej, keď spojovacia žila ( portálna žila ) z vnútorných orgánov obchádza pečeň a všetky škodlivé metability, čo mali byť spracované v pečeni naďalej kolujú v krvi - jedná sa o extrahepatálny PSS. Druhý typ poruchy je, keď sa tento skrat nachádza v samotnej pečeni - vnútropečeňová forma = intrahepatálny PSS.

U mačiek sa táto porucha vyskytuje menej často ako u psov. Vnútropečeňová forma PSS prevláda u veľkých plemien psov, najčastejšie sa vyskytuje u írskych vlkodavov, ale aj u iných plemien ako je labrador, zlatý retriever, nemecký ovčiak, kólia, doberman.. Extrahepatálne PSS sa častejšie vyskytujú u malých plemien psov, pričom najčastejšie postihnutým plemenom je yorkshírsky teriér a malý bradáč, ale vyskytujú sa aj u jazvečíkov, pudlov, maltezákov, mopsov, shi-tzu, škótskych teriérov, cairn teriérov. Vzhľadom na kongenitálny (vrodený) pôvod je logické, že ochorenie sa prejavuje predovšetkým u mladých zvierat, obvykle vo veku 5-7 mesiacov až 1 rok. Intrahepatálne PSS sa klinicky prejavia spravidla skôr. V dôsledku existencie týchto cievnych skratov dochádza k zníženému prietoku krvi cez pečeň, čo vedie k obmedzeniu prívodu živín do pečene, dochádza k atrofii hepatocytov (k zmenšeniu pečeňových buniek), k zmenšeniu pečene a následne k dysfunkcii tohto orgánu. Postihnutí jedinci vykazujú rôzne klinické príznaky, ktoré sú často veľmi nenápadné a nešpecifické. Najnápadnejším klinickým príznakom je pečeňová encefalopátia, teda porucha správania a neurologické príznaky. Tieto zmeny sú niekedy veľmi mierne a často môžu uniknúť pozornosti. U niektorých jedincov sa tieto zmeny prejavia zníženou vitalitou, resp. apatiou, alebo naopak tieto zmeny vedú k hyperaktivite, objavuje sa maniakálne štekanie, abnormálna vokalizácia.

Z neurologických symptómov je častá dezorientácia, pohyb do kruhu, tlačenie hlavou , abnormálne postoje so sklonenou hlavou, slabosť, ataxia, kolaps, halucinácie, kŕče až kóma, niekedy vzniká náhle prechodná slepota. Tieto príznaky majú často epizodický charakter a môžu byť viazané na príjem krmiva, hlavne krmiva bohatého na bielkoviny.

Gastrointestinálne príznaky ako je chronické zvracanie, inapetencia , teda nechutenstvo alebo naopak zvýšený príjem krmiva – hlavne ovocia, požieranie cudzích telies, hnačky, často s masívnou prímesou krvi v náväznosti na krmivo predstavujú problémy, ktoré sú viazané na tráviaci systém.

Choré zvieratá často trpia zápalmi močového mechúra(urátovou urolitiázou), môžu sa vyskytovať problémy pri močení, ktoré sa prejavia sťaženým, bolestivým močením, častým močením, krvomočením, prípadne úplnou neschopnosťou močiť.

U postihnutých jedincov je typickým nálezom nedostatočný telesný vzrast alebo chudnutie, častý je kryptorchizmus (zadržanie semenníka v brušnej dutine alebo v slabine ), medzi ďaľšie symptómy patrí šelest na srdci a zmenšené obličky.

Diagnostika PSS sa robí na základe anamnézy, klinického vyšetrenia, USG alebo RTG dutiny brušnej. Pri týchto vyšetreniach sa obvykle zistí malá pečeň a zväčšené obličky. Ďalej je nutné urobiť kompletný krvný obraz a morfológiu krvných buniek. Toto vyšetrenie často odhalí chudokrvnosť a tvarové deficity červených krviniek. Biochemické vyšetrenie krvi odhalí zmenené hladiny močoviny, kreatinínu a amoniaku. Najdôležitejším testom je však stanovenie žlčových kyselín. Jedná sa o dynamický funkčný test, pri ktorom sa stanovuje hladina žlčových kyselín v krvi nalačno a 2 hodiny po nakŕmení, pričom u postihnutých jedincov sú hodnoty žlčových kyselín 2 hodiny po nakŕmení veľmi vysoké. Tento test vykonávame priamo na našom pracovisku. Z hľadiska lokalizácie PSS je dôležité USG vyšetrenie, ale niekedy je nutné vykonať špeciálne kontrastné RTG vyšetrenie - ako je tzv.mezenterická portografia, pri ktorej sa aplikuje kontrastná látka do jejunálnej (črevnej ) žily a následne sa vykoná RTG dutiny brušnej. Ide o jediný diagnostický zákrok, ktorý na 100 % preukáže túto poruchu. Keďže je tento zákrok spojený s celkovou anestéziou, robí sa väčšinou len s vopred naplánovanou operáciou.

Terapiou voľby u PSS je chirurgický zákrok, pri ktorom sa na cievnu anastomózu nasadí tzv. ameroidový konstriktor, ktorý slúži k postupnému uzatvoreniu jednoduchých extrahepatálnych PSS. Konstriktor je impregnovaný celulózou, ktorá absorbuje peritoneálnu tekutinu a postupne v priebehu asi 30-90 dní sa zviera okolo anastomózy až ju nakoniec úplne uzatvorí. Samostatný zákrok je rizikový a môže byť spojený s početnými pooperačnými komplikáciami v podobe záchvatovitých stavov, pečeňovej hypertenzie, prípadne smrťou pacienta. Konzervatívna terapia spočíva v dietoterapii, podávaní vlákniny a antibiotík, na tejto liečbe psík musí byť nielen pred chirurgickým zákrokom, ale aj dlhodobo po ňom, často ide o celé mesiace,niekedy je nutná doživotná liečba.

PSS u mačiek sa častejšie vyskytujú u európskych krátkosrstých mačiek, perzských a himalájskych mačiek. Častejšie sú postihnutí kocúri. Klinické príznaky a terapia sú podobné ako u psa.

MVDr. Barbara Očovská
Veterinárny lekár