Okrem pohotovostnej situácie sú dvomi najčastejšími časťami každej návštevy veterinárneho lekára odobratie anamnézy (pýtanie sa rôznych otázok súvisiacich so zdravotným stavom pacienta) a klinické vyšetrenie pacienta.
Svojmu veterinárnemu lekárovi určite popíšete klinické príznaky, ktoré pacient vykazuje, pre vášho veterinárneho lekára je však rovnako dôležite kompletne vyšetriť psa alebo mačku aby sa úplne zoznámil so všetkými telovými orgánmi a či náhodou stav niektorého z nich nesúvisí s klinickými príznakmi, ktoré ste veterinárnemu lekárovi popísali.
Dôležité je dôkladné odobratie anamnézy aby si mohol veterinárny lekár určiť časti tela alebo orgánový systém, na ktorý sa má pri svojom vyšetrení viacej sústrediť. Častokrát vedú Vaše odpovede (ako majiteľa psa alebo mačky) veterinárneho lekára ku vyšetreniu viacerých orgánových systémov, čo veterinárnemu lekárovi pomôže, alebo môže pomôcť lokalizovať príčinu Vami popisovaných ťažkosti psa alebo mačky.
Príkladom môže byť napríklad nadmerné pitie, ktoré môže byť spôsobené akýmkoľvek ochorením močového aparátu rovnako ako nejakými inými metabolickými alebo anatomickými abnormalitami v iných orgánoch, ktoré by toto nadmerné pitie mohli vyvolať (napríklad diabetes (cukrovka) alebo podávanie niektorých liekov).
Obvykle sa bude veterinárny lekár zaujímať najmä o najzjavnejšie príznaky, kvôli ktorým vášho psa alebo mačku privediete, čo by mohlo viesť ku strate zdanlivo nie príliš dôležitých informácií, ktoré by mohli veterinárnemu lekárovi pomôcť pri odhaľovaní príčiny prezentujúcich sa klinických príznakov.
Príkladom môže byť napríklad cesta do oblasti, kde sú určité infekčné ochorenia oveľa častejšie než v regióne, kde váš pes alebo mačka bežne žije (napr. babezióza alebo anaplazmóza, infekčné ochorenia prenášané krv sajúcim hmyzom, bežné najmä v južných častiach Slovenska/Európy).
Po odobratí anamnézy bude chcieť veterinárny lekár Vaše zvieratko vyšetriť. Väčšinou je vyšetrenie pomerne dôkladné. Niekedy sú však príznaky dostatočne špecifické nato, aby sa mohol lekár priamo zamerať na oblasť/časť tela a odhaliť problém, ktorý spôsobil klinicky zjavný príznak. Príkladom môže byť akútne krívajúci pes, ktorý deň pred návštevou veterinárneho lekára nadmieru behal a teraz kríva na jednu zo zadných nôh, vôbec ju nezaťažuje a pri vyšetrení dáva najavo diskomfort v oblasti kolena.
Na základe takéhoto vyšetrenia môže veterinárny lekár vysloviť predbežnú diagnózu (respektíve podozrenie) a vyšetriť celého pacienta, aby si bol istý, že môže uviesť pacienta do sedácie/miernej anestézie a tým mohol ďalej vyšetriť koleno (alebo inú časť tela).
To isté platí aj v prípade akútnych alebo pohotovostných prípadov, ako napríklad akútna paralýza psa, ktorá si vyžaduje neodkladnú starostlivosť vrátane zavedenia intravenózneho katétra, dôkladné biochemické vyšetrenie krvi a aplikáciu liečiv na prevenciu šoku a opuchu miechy.
Ku dôkladnému vyšetreniu pristúpi veterinárny lekár až po stabilizácii pacienta, pričom pri tomto vyšetrení hľadá iné signifikantné zmeny zdravotného stavu pacienta. A takisto tento postup platí aj v prípadoch, kedy je u pacienta podozrenie na požitie nejakej toxickej substancie. V takýchto prípadoch je nevyhnutné buď požitý jed odstrániť alebo neutralizovať ešte predtým, než dôjde ku permanentnému poškodeniu životne dôležitých orgánov (napr. jed na potkany, návnadu na slimáky alebo nemrznúcu zmes do ostrekovačov).
Otrava týmito jedmi môže skončiť fatálne, pokiaľ pacient nie je liečený adekvátne rýchlo.
Kompletné klinické vyšetrenie by malo byť, pokiaľ je to možné, vykonané v tichej miestnosti, aby bol pacient počas návštevy veterinárneho pracoviska čo najviac relaxovaný. váš veterinárny lekár bude chcieť najskôr vášho psíka/mačičku pozorovať, aby si všimol prípadné zmeny hmotnosti, vzhľad kože a srsti, či prípadné parazity (napr. blchy), ktoré by mohli súvisieť s Vami popisovanými klinickými príznakmi.
Niektoré problémy sú zjavnejšie a oveľa ľahšie sa odhalia než iné (napr. chronická nadmerná produkcia ušného mazu a infekcia zvukovodu), to však nemusí znamenať, že sa rovnako jednoducho aj liečia.
Problémy chronickej povahy vyžadujú oveľa dôkladnejší terapeutický plán, ktorý môže byť stanovený až na základe dôkladného vyšetrenia. Napríklad otitída (zápal ucha) sa môže dať vyriešiť obyčajnou toaletou zvukovodu, pri chronickej forme však môže dôjsť ku značnému poškodeniu tkanív vo zvukovode, čo si vzhľadom na bolestivý proces vyžaduje sedáciu, vyšetrenie a terapiu pacienta. Celý tento proces je časovo náročnejší a agresívnejší, rovnako ako aj následná domáca starostlivosť.
Po zhodnotení/vyšetrení kože, srsti, celkového vzhľadu a hmotnosti pacienta, môže chcieť veterinárny lekár pozorovať akékoľvek abnormality chôdze (pokiaľ sa majiteľ sťažuje na krívanie), alebo môže pokračovať dôkladným vyšetrením jednotlivých orgánových systémov z jedného konca tela na druhý.
Príkladom môže byť vyšetrenie ústnej dutiny kvôli zhodnoteniu farby a vlhkosti slizníc (znak neadekvátneho okysličovania jednotlivých častí tela), zhodnoteniu zubnej hygieny, cudziemu telesu alebo novotvarom v dutine ústnej alebo pod jazykom. Abnormálne dýchacie zvuky z oblasti nosa, alebo akékoľvek výtoky z úst alebo nosa môžu byť ďalšou príčinou, ktorá prinúti veterinárneho lekára dôkladnejšie sa zamerať na tieto zmeny a zistiť ich príčinu.
Postupujúc od hlavy ku chvostu, veterinárny lekár palpačne (pohmatom) vyšetrí oblasť laryngu (hrtana), krku a štítnej žľazy kvôli príznakom ich zväčšenia. V týchto oblastiach sa takisto nachádza viacero periférnych lymfatických uzlín, ktorých zväčšenie by mohlo poukazovať na infekčné, zápalové, alebo nádorové ochorenie.
Veterinárny lekár pokračuje vyšetrením hrudníka, a to najskôr pohmatom a následne stetoskopom, aby zistil prípadné zmeny v kvalite zvukov srdca (šelesty, nepravidelnosti rytmu, abnormálne zvuky) a zvukov pľúc.
Nález abnormálnych dýchacích zvukov si vyžaduje ďalšie vyšetrenie (alebo viacero vyšetrení), aby sa objasnila ich príčina. V tomto kroku môže byť posúdený aj kašeľ, keďže býva priedušnica často citlivejšia a veterinárny lekár tým pádom ľahšie vyvolá kašeľ. Schopnosť komfortne dýchať môžu ovplyvniť aj zmeny hmotnosti pacienta. Nadmerná hmotnosť nie je vôbec zdravá a bráni normálnym dýchacím pohybom a plnému nadýchnutiu pacienta.
Palpácia (vyšetrenie pohmatom) brucha je veľmi dôležitou súčasťou celkového vyšetrenia, pretože v brušnej dutine sa nachádzajú pečeň, slezina, obličky, žalúdok, močový mechúr a veľa iných orgánov, na postihnutie ktorých môžu ukazovať klinické príznaky, ktoré sa objavili u pacienta. Najväčší objem v brušnej dutine zaberajú črevné slučky. Veterinárny lekár môže pri ich vyšetrení pohmatom cítiť nejaké anomálie, ktoré by mohli byť príčinou vracania, hnačky alebo dlhotrvajúcich príznakov ochorenia tráviaceho systému vášho zvieratka.
Lekár sa tak môže sústrediť práve na túto oblasť a navrhnúť ďalší vyšetrovací postup (rentgenologické vyšetrenie brusnej dutiny, ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny, vyšetrenie krvi a moču), pomocou ktorých sa môže veterinárny lekár neinvazívne „pozrieť“ dovnútra brušnej dutiny a posúdiť jednotlivé orgány ako normálne alebo nie.
Tento článok nemôže do detailov popísať úplné klinické vyšetrenie, môže však vám, ako klientovi, aspoň poskytnúť ako taký obraz a príčiny dôkladného klinického vyšetrenia. Na základe Vami poskytnutých vstupných informácií (anamnézy) a práve tohto dôkladného klinického vyšetrenia urobí váš veterinárny lekár odporúčania ohľadom ďalšej starostlivosti a diagnostického procesu u vášho zvieratka.
Najčastejšie sa jedná o priamočiary, nekomplikovaný proces, kedy veterinárny lekár odošle Vaše zvieratko do domácej starostlivosti aj s nejakými liekmi a inštrukciami pred domácu starostlivosť. Iné prípady môžu byť komplikovanejšie. Vtedy vám veterinárny lekár identifikuje a popíše všetky problémy a navrhne vám ďalší postup starostlivosti o Vaše zvieratko, a to či už diagnostický alebo terapeutický. Práve táto časť klinického vyšetrenia je dôležitá z hľadiska spolupráce vás, ako majiteľa zvieratka, a veterinárneho lekára.
Veterinárny lekár by vám mal objasniť všetky identifikované problémy tak, aby ste ich pochopili. Tieto by ste mali následne s Vaším veterinárnym lekárom prediskutovať, mali by ste klásť relevantné otázky, na ktoré by vám mal váš veterinárny lekár dostatočne a zrozumiteľne odpovedať.
Pokiaľ máte aj iné otázky, alebo si nie ste úplne istý, určite to komunikujte s veterinárnym lekárom. Pomocný veterinárny personál by mal byť takisto nápomocný. Dôležité je, aby ste o celom procese poskytovania starostlivosti o Vaše zvieratko boli čo najlepšie informovaný.
