Aké typy vedenia anestézie existujú? Aké sú ich výhody či nevýhody?
V prvom rade ďakujem všetkým čitateľom za cennú spätnú väzbu na moje blogové príspevky. Viem, nie je ich veľa, mohlo by byť viac, ale deň má len 24 hodín.
Posledný príspevok o strašiakovi menom „anestézia“ vzbudil pomerne veľký záujem a viacerí ste sa pýtali ,,dobre chápeme, sú situácie, kedy to bez anestézie nepôjde, ale ako správne „uspávať“?“ Poďme si to vysvetliť.
Mnohých môže táto otázka zaskočiť. Akože ako? Veď anestézia je len jedna. Je aj nie je. Veľmi zjednodušene. Závisí od dôvodu anestézie a odborného úsudku lekára, akým spôsobom sa rozhodne pacienta uviesť do anestézie. Anestézia ako taká má niekoľko stupňov „hĺbky“, čiže ako veľmi je celé telo pacienta anestetikami ovplyvnené.
Sú zákroky, pri ktorých je pre nás najdôležitejšie znehybnenie pacienta. Nebudeme mu spôsobovať nič bolestivé, len potrebujeme, aby bol úplne relaxovaný a mohli sme s ním manipulovať bez stresu a odporu. Typickým príkladom sú diagnostické úkony zobrazovacími technikami -niektoré typy RTG a USG vyšetrenia a všetky CT a MRI vyšetrenia. Druhý aspekt, ktorý musíme brať do úvahy (okrem bolestivosti) je dĺžka samotného zákroku. RTG vyšetrenie trvá 5-15 minút, USG vyšetrenie zväčša do 30 minút, ale také CT alebo MRI sa hravo natiahne aj na 45-90 minút.
Pri chirurgických zákrokoch sa , žiaľ, nedokážeme vyhnúť tomu, aby sme pacientovi nespôsobili bolesť . Je preto potrebné prispôsobiť typ anestézie aj tomu, akú veľkú bolesť spôsobíme. Na to slúži naše vzdelanie a odbornosť, aby sme tento aspekt zákroku dokázali vopred určiť.
V princípe poznáme dva typy vedenia anestézie, tzv. injekčnú anestéziu a inhalačnú anestéziu.
Injekčná anestézia
Pri injekčnej anestézii aplikujeme pacientovi liečivá pomocou injekcie do svalu alebo priamo do žily (dnes už veľmi zriedkavo do podkožia). Pri podaní anestetika do svalu sa zväčša jedná o krátkodobý a nebolestivý zákrok, ako je typicky RTG, prípadne USG vyšetrenie. Výhodou je to, že pacientovi nemusíme zaviesť kanylu, ale jednorazovo podáme anestetiká do svalu. Naopak nevýhodou je riskantné predlžovanie dĺžky anestézie opakovaným podaním anestetík do svalu (kumulácia liekov v tele) a tiež v prípade krízovej situácie nemožnosť aplikovať urgentné liečivá priamo do žily (keďže pacient nemá zavedenú kanylu).
Tento spôsob vedenia anestézie je veľmi praktický u zdravých mladých a dospelých jedincov na krátkodobé nebolestivé alebo len mierne bolestivé zákroky (napr. RTG kĺbov, vybratie osiny z ucha alebo z medziprstia a pod.).
Pri voľbe vhodných anestetík možno použiť lieky na urýchlenie prebúdzania z anestézie.
Pri injekčnej intravenóznej anestézii (čiže pri zavedení kanyly a aplikácii anestetík priamo do žily) je využitie omnoho pestrejšie. Dokážeme pomerne bezpečne (pri voľbe správnych anestetík) priebežne predlžovať dĺžku anestézie či kombinovať rôzne liečivá pôsobiace silno proti bolesti. Do obdobia, kým neboli dostupné možnosti inhalačnej anestézie, bola práve injekčná intravenózna anestézia jediným a najbezpečnejším spôsobom vedenia anestézie aj pri zložitejších chirurgických zákrokoch v brušnej dutine alebo aj na pohybovom aparáte (operácie zlomenín, kĺbov a pod.).
Slabinou každej anestézie je jej dĺžka. Čím dlhšie pacient spí, tým viac sa zvyšuje riziko komplikácií- telo pacienta prestáva zvládať záťaž anestézie a môže začať kolabovať- objavujú sa problémy s dýchaním, krvným tlakom, činnosťou srdca a podobne. Aj ten najskúsenejší anestéziológ nedokáže znížiť tieto riziká pri injekčnej anestézii tak, ako sa to dá pri už spomenutej inhalačnej anestézii.
Inhalačná anestézia
Ako funguje inhalačná anestézia? Špeciálne- inhalačné anestetiká sú ľahko prchavé látky, ktoré pri vdýchnutí prenikajú z pľúc do krvi veľmi rýchlo a následne do mozgu, kde navodzujú a udržiavajú stav anestézie. Keďže nedochádza k ich odbúravaniu v tele (v pečeni, v obličkách, vo svaloch…) ako je to pri injekčných anestetikách, ich záťaž pre organizmus je výrazne menšia. Preto aj pre náročnejšie a dlhšie trvajúce zákroky je táto forma jednoznačne lepšou voľbou.
Mínusom je v prvom rade vyššia cenová náročnosť. Na jej použitie je potrebný anestéziologický prístroj, cena samotných anestetík je o niečo vyššia, ako je cena injekčných anestetík a v neposlednom rade je to aj odborný tréning lekára na použitie tohto typu anestézie. Ak si však dáme na pomyselné misky váh benefity- výrazne nižšie riziko pre pacienta a na druhej strane vyššia cena, tak benefity jasne víťazia.
A nielen pri chirurgických zákrokoch, ale aj pri CT a MRI vyšetreniach je inhalačná anestézia nielen zlatým štandardom, ale priam nevyhnutnosť.
CT ani MRI nevykonávame zdravým zvieratám a väčšinu z nich čaká po tomto vyšetrení chirurgický zákrok (zväčša ešte v tej istej anestézii), ktorý je ďalšou záťažou. Je preto pochopiteľné, že aj 45-90 minútová diagnostická procedúra musí byť čo najmenej zaťažujúca.
Na záver by som chcel ešte vysvetliť praktické fungovanie inhalačnej anestézie, nakoľko sa na to majitelia často pýtajú ešte pred zákrokom. Pri inhalačnej anestézii u psov a mačiek nie sme schopní (až na výnimky) navodiť stav anestézie len pomocou samotných inhalačných anestetík (tak ako to poznáme z ľudskej medicíny). U zvierat to takto nefunguje. U nich musíme najprv zaviesť kanylu priamo do žily a aplikovať najmenšie možné množstvo anestetík.
Pacient je uspatý na veľmi krátku chvíľu, aby mu bolo možné zaviesť do priedušnice dýchací tubus (obranné mechanizmy tela by nám to inak nedovolili). Následne je pacient pripojený na inhalačný anestéziologický prístroj, ktorý už prevezme úlohu vedenia anestézie (kvôli čo najnižšej podanej dávke, anestetiká prestávajú veľmi rýchlo účinkovať). Z uvedeného vyplýva, že začiatok injekčnej intravenóznej anestézie a inhalačnej anestézie je identický, rozdiel je v samotnom priebehu a záťaži, ktorá pri tom počas zákroku pre pacienta vzniká. Tu jednoznačne vyhráva inhalačná anestézia.
O inhalačnej anestézii som písal aj v blogu venujúcemu sa stomatologickým ošetreniam psov a mačiek. Pri týchto samotných ošetreniach musia mať pacienti z bezpečnostných dôvodov zavedený dýchací tubus v priedušnici.
Napriek rozsiahlejšej dĺžke textu, verím, že ste prišli až na koniec a som presvedčený, že odmenou Vám je lepšia informovanosť o rizikách anestézie a najmä to, ako tieto riziká znižovať na čo najnižšiu mieru.
